Začiatok konca
Každá z nás si pred tehotenstvom žila ten svoj štandart. Udržať si ho bez záväzkov bolo omnoho lahšie. Keď si spomeniem na tie svoje, aj by som plakala ako to rýchlo pominulo.
S mojím, teraz už manželom, sme boli čerství majitelia nového domčeka. Kto má svoj domček vie, aké nadšenie z nás išlo. Tie prvé momenty zisťovania, že musíte platiť aj elektriku aj tú telku čo pozeráte a dokonca aj internet, na ktorý sa bežne v kaviarni pripojíte za ,,free,, boli naozaj skľučujúce, ale vidina šťastného domova nám predsa nemohla zmiznúť len pomyslením na výdavky. Veď sme vedeli do čoho ideme nie?
Ako išiel čas, trvalé príkazy odchádzali jedna radosť a my sme zistili, že sme dospeli. Pracovali sme, aby sme platili svoje živobytie. Predstava že v 22 budem chodiť z roboty domov a z domu do roboty chcela byť svetlejšia ako skutočnosť.
Ubehol nám takto rok a my aj s naším už ročným psom Ferom sme boli zabývaný a zahltený stereotypom. Snažili sme sa spestriť aspoň tie víkendy keď nič... Oslava, grilovačka, opekačka, varenie kapusnice, gulášu a nevieme ešte čoho. Vždy sa našiel nejaký názov pre opíjanie a zábavu s priateľmi. Môj gin s tonicom si neraz vypýtal svoju daň na druhý deň, ale nikdy ma to neodradilo sa odviazať.
Prišiel však deň, kedy mi ani nechutil ani nepísal do hlavy ako zvyčajne. Pila som a pila, jeden pohár, dva tri a fuj. Žiaden efekt, odozva dobrej nálady ani hlbšia chuť neprišla. Vzdala som to po treťom pohári. Všetci krásne šťastný z opitia a ja znudená. Perfektný večer, hovorím si.
Nejako som si to nezazlievala, veď chuť nemusí byť vždy, aj keď...
Nebudem to tu naťahovať. O pár dní neskôr ma moja milovana kolegyňa donútila spraviť si test, nakoľko mi meškali uz týždeň a mne sa to nikdy nestávalo a ľaľa POSITIVE.
Ten pocit bol neopísateľný. Bolo do plaču, vracania. Smútok vystriedala radosť a ja som vlastne nevedela čo ďalej. Tak ako som si predstavovala moment keď to zistím, tak presne bol úplne iný. Asi pol hodinu som bojovala sama so sebou. Otázky typu: Aká budem matka ? Som pripravená? Čo poviem rodičom? Budú sa tešiť? A čo moj priateľ? .... presne tisíc myšlienok.
Odhodlala som sa teda to napísať mojej polovičke.
Moja správa znela ,, som tehotná,, jeho odpoveď - ,,gratulujem,,. Dopísané. Skoro ma odviezli. Šťastie, radosť, krik, alebo čo som čakala neprišlo. Podpora môjho muža bola vtedy naozaj vysoká. Nevedela som či ho pri stretnutí zabijem, alebo mu dám len kľúč od domu a odídem. Na šťastie po 20 minútach si to pán uvedomil a zavolal mi. Okej odpustené.
Prišiel čas ísť domov z práce a nad touto novinou popremýšľať. Veľa sme sa rozprávali, v ten deň som sa objednala aj k lekárke, ktorá ma hneď na druhý deň vzala a bolo už čierne na bielom, že čakáme bábätko ❤️
Prišiel ten začiatok konca jednej etapy v mojom, už teda v našom živote.
